Úplný prehľad verejného dlhu všetkých európskych krajín, za ktoré sú k dispozícii údaje. Čím vyšší dlh, tým menší priestor má krajina, keď kríza alebo vojna stojí peniaze navyše, a tým väčšie je riziko vyšších úrokových sadzieb, zvyšovania daní alebo inflácie.
Peniaze sú často prvým znakom, že sa niečo začína meniť. Dávno predtým, ako sa vyprázdnia regály, vidno napätie v dlhoch, úrokových sadzbách a kurzoch. Ak tieto signály sledujete, máte čas pripraviť sa v pokoji.
Krajine s vysokým dlhom a vysokými úrokmi zostane menej peňazí, keď príde kríza. Potom prichádzajú škrty, vyššie dane alebo novo vytlačené peniaze a pocítite to vo vlastnej peňaženke.
Vo vojnách a veľkých krízach štáty často vytvárali peniaze navyše, aby zaplatili svoje výdavky. Výsledkom bola zvyčajne inflácia: úspory stratili hodnotu.
Keď mena rýchlo padá, ako hrivna v rokoch 2014–2015 alebo rubeľ v roku 2022, ukazuje to na paniku, únik kapitálu alebo sankcie. Všetko, čo prichádza zo zahraničia, napríklad palivo a lieky, okamžite zdražie.
Ak investori od krajiny náhle požadujú oveľa vyššie úroky, pochybujú, či dokáže splácať. Tak sa v roku 2010 v Grécku začala kríza eurozóny.
Vo finančnej kríze môžu banky dočasne zavrieť alebo obmedziť výbery, ako na Cypre v roku 2013 a v Grécku v roku 2015. Preto odporúčame mať doma hotovosť.
Na tejto stránke sledujeme štátny dlh v Európe, vlastný dlh EÚ, dolár a dlh USA, rubeľ a hrivnu a tiež bitcoin a striebro. Žiadne predpovede, len signály.
Signály nie sú istoty. Využite ich na to, aby ste mali včas v poriadku základ: vodu, jedlo, hotovosť a plán. Nie je to finančné poradenstvo. Prečítajte si aj: čo robí vojna s peniazmi
Okrem dlhov svojich členských štátov si peniaze požičiava aj samotná Európska únia. Európska komisia to robí predajom dlhopisov investorom, napríklad bankám, dôchodkovým fondom a centrálnym bankám na celom svete. Peniaze, ktoré EÚ ďalej požičiava krajinám, splácajú tieto krajiny; grantová časť, najmä fond obnovy po COVID-19, sa spláca z rozpočtu EÚ, teda v konečnom dôsledku členskými štátmi. Nejde o dlh Európskej centrálnej banky.
V týchto krajinách má štát viac finančných aktív ako dlhov, najmä vďaka fondom vybudovaným v dobrých rokoch. Hrubý dlh teda nehovorí všetko.
Zdroj: Eurostat, čistá finančná hodnota verejnej správy, prvý štvrťrok 2026 (predbežné). Lichtenštajnsko: MMF. Monako: vlastný výpočet na základe štátnych údajov, nie je priamo porovnateľný. Všetky ostatné európske krajiny majú čistý dlh.
HDP je všetko, čo krajina za rok zarobí. Krajiny EÚ sa dohodli, že dlh by nemal prekročiť 60 % HDP.
| Krajina | Dlh | V eurách | % HDP | Zmena | Stav k | Zdroj |
|---|
Krajiny EÚ a Nórsko: Eurostat, prvý štvrťrok 2026, predbežné údaje podľa definície EÚ. Ďalší štvrťrok by mal byť zverejnený koncom októbra.
Ostatné krajiny: najnovšie oficiálne údaje ministerstiev, štatistických úradov alebo MMF. Definície a referenčné dátumy sa líšia.
Zmena je v domácej mene krajiny v porovnaní so skorším uvedeným referenčným dátumom.
Všeobecné informácie, nie finančné poradenstvo.